Je v poriadku, že veci bývajú v neporiadku
DENNÍK N: Recenze knihy VĚDĚNÍ PRO NEJISTÉ ČASY v rubrice MEDZI KNIHAMI od DENISA MAČORA:
Nemám si čo povedať s ľuďmi čítajúcimi ezoterickú literatúru. Mrzí ma to, chcel by som. Zaoberať sa vnútrom, svojim duchovnom, vzťahom medzi mnou a ostatnými. Naoko to znie ako ideálne poslanie. Zdá sa, že je čoraz dôležitejšie hovoriť o pocitoch. Do veľkej miery za to môže neistota, absencia poriadku a chaos, v ktorom sa dá s istou mentálnou a psychickou investíciou pohybovať. Hovorme o pocitoch. Nie je to bezcenné. Buďme však k učiteľom citov kritickí, nenechajme si radiť od každého samozvaného spasiteľa milujúceho manipuláciu a zisk, hoci vo svojich knihách deklaruje presný opak a odsudzuje materializmus.
Alan Watts bol jeden z ideológov hnutia Beat generation, kam patrili literárne esá ako Jack Kerouac, Allen Ginsberg, William S. Burroughs, Gregory Corso. Jeho život by sa dal skratkovito definovať ako cesta za poznaním. Bol by ideálnym zosobnením niektorej z románových postáv Hermana Hesseho. Poznal, pochyboval, znovoubjavoval seba samého a túžil porozumieť ostatným, mal blízko k učeniu východných kultúr. Vplyvy tohto poznania sú do veľkej miery literárne ukotvené v knihe The Wisdom of Insecurity (1951), ktorá momentálne vyšla aj v českom preklade s názvom Vědění pro nejisté časy: Průvodce věkem úzkosti.
V čom sa Alan Watts líši od ezoterického biznismena?
Stačí si prečítať dve knihy. Jednu takú komerčnú, ktorá sa chváli patentom pravdivosti a nie je pravda, že by Vás guru videl rád spokojných a šťastných v symbióze s prírodou. Chodiac po pódiu s mikrofónom na uchu do Vás bude tlačiť ďalšiu knihu, potom ďalšiu. Podvedome získate pocit, že ste povinní robiť tejto literatúre nejakú osvetu. Osvojíte si nový životný štýl a všetko budete považovať za sľubnú a citeľnú zmenu vo svojom živote. Tento umelý a krátkodobý efekt ezoterickej literatúry ale pocítite v silnej recyklácii myšlienok, v tom, že od vás stále niekto chce peniaze. Až získate podozrenie, že toto učenie je silný ekonomický monopol. Žiadne harmónie, energie, vibrácie šťastia ani kamene.
Alan Watts študoval zenbudhizmus, taoizmus, hinduizmus. Navštevoval elitné školy, zažil obe svetové vojny, pričom druhú aj aktívne, kritizoval svoju vieru a na základoch týchto námietok postavil svoje učenie. Bol svedkom dynamických svetových zmien, registroval a fyzicky pociťoval chaos, odlúčenie od akejkoľvek istoty. Rozširoval svoje vedomie experimentálnymi látkami, čiastočne žil v izolácii. Stretával sa s intelektuálnymi elitami svojej doby a významne formoval bítnickú ideológiu.
Vědění pro nejisté časy neprichádza so svetovou múdrosťou a nenúti čitateľa ku komplexnej rekonštrukcii vnútra. Primárne učí o náboženskej tolerancii, o rešpekte k sebe samému, píše o tom, v čom spočíva samotná viera, nech je v čokoľvek.
„Jeden starý perský příběh vypráví o mudrci, který přijde k nebeské bráně a zaklepá. Zevnitř se ozve hlas Boží:„Kdo je tam?“ Mudrc na to odpoví: „To jsem já“. Hlas odvětí: „V tomto dome není pro nás dva dostatek místa.“ Mudrc tedy odejde a celé roky hloubá nad odpovědí. Když se k bráně vrátí podruhé, znovu zvolá: „To jsem já.“ Dveře jsou však stále zavřené. O několik let později se vrátí potřetí. Po zaklepání se ho hlas znovu optá: „Kdo je tam?“ Mudrc na to konečně odvětí: „Přece ty sám!“ a dveře se otevřou. (s. 82)
Alan Watts nás učí akceptovať svoju duchovnú stránku a upozorňuje na vnútornú slobodu každého z nás. Nehľadá nový svet ani zákony. Nevyvíja nové náboženstvo, rešpektuje tie staré, ktoré tu máme stáročia a ich rozdielnosť viedla k častým krviprelievaniam.
A na záver, bez akéhokoľvek pátosu môžem dodať, že kniha dodáva psychickú istotu. Je v poriadku, že veci bývajú v neporiadku.
Denis Mačor pro rubriku Medzi knihami Denníku N
